Cicavce

Ježko štetinatý (africký)

Atelerix albiventris

Ježko štetinatý africký je drobný, nočný hmyzožravec chovaný pre svoj nezameniteľný vzhľad. Je samotársky a pri nesprávnom zaobchádzaní sa dokáže stočiť do nedostupnej pichľavej gule.

Náročnosť chovu

Dĺžka života

❤️❤️🤍🤍🤍 3–6 rokov

0 1 min

Základné informácie

Ježko štetinatý africký pochádza zo suchších savanovitých oblastí strednej a východnej Afriky. Na rozdiel od voľne žijúceho európskeho ježka ide o menší, výhradne teráriovo/klietkovo chovaný druh. Telo má pokryté ostrými ostňami, ktorými sa pri vystrašení dokáže stočiť do takmer nedobytnej guľôčky.

Pôvod

Stredná a východná Afrika

Veľkosť

15–22 cm

dospelý jedinec

Hmotnosť

300–600 g

dospelý jedinec

Nároky na pohyb

Nízke

Vhodnosť do bytu

Vhodné

Vhodnosť do domu

Čiastočne vhodné

Spoločenskosť

Veľmi nízka

Vhodnosť k deťom

Menej vhodné

Aktivita

Nočná

Výhradne

Chov a prostredie

Ježko štetinatý je citlivý na chlad – pri nižších teplotách môže upadnúť do nebezpečného stavu podobného hibernácii, ktorý pre neho v zajatí nie je prirodzený ani bezpečný.

Klietka/Voliéra

Minimálna veľkosť

100 × 60 cm

Teplota

24–27 °C (citlivý na chlad)

Umiestnenie

Vnútorné

Typ podstielky

Papierová podstielka alebo textilná podložka bez strapcov

Vybavenie (bidlá, hračky)

Bežecké koleso s plným povrchom primeranej veľkosti, úkryt, miska na krmivo, napájačka

Bližší pohľad

Teplota v okolí klietky musí byť stabilne udržiavaná, keďže pokles pod približne 22 °C môže vyvolať nechcený pokus o „hibernáciu“. Bežecké koleso s plným povrchom mu umožní vybiť si prirodzenú potrebu nočného pohybu.

Ježko štetinatý africký nie je príbuzný nášmu ježkovi a zimný spánok pre neho nie je prirodzený – pokus oň v zajatí nezvládne a bez rýchleho zahriatia môže uhynúť. Práve preto je teplota tým najdôležitejším parametrom v celej starostlivosti o tento druh.

Ide o samotárske, prísne nočné zviera, ktoré sa pri vyrušení stočí do pichľavej gule a fučí. Zvyká si pomaly a na pach konkrétneho človeka, preto sa neoplatí ho tlačiť do kontaktu. Zvláštnosťou druhu je takzvané samopomazávanie – pri novom pachu si ježko napení sliny a rozotrie si ich po bodliakoch; vyzerá to zvláštne, ale je to úplne normálne správanie.

Ježko štetinatý (africký) na zemi v izbe detail spredu

Chovateľský tip

Teplotu v miestnosti s ježkom sledujte teplomerom, nielen odhadom – podchladenie je jedno z najčastejších a najnebezpečnejších rizík tohto druhu v chove.

Kontakty

Odborníci

Všetci odborníci (35) →

Zobraziť všetkých odborníkov (35)

Potrava

Ježko štetinatý je v prírode predovšetkým hmyzožravec, v zajatí sa však bežne kŕmi aj špecializovaným alebo kvalitným mačacím krmivom.

Typ potravy

Hmyzožravec

Hlavná potrava

Špecializované krmivo pre ježkov alebo kvalitné krmivo pre mačky, doplnené hmyzom (napr. cvrčky, múčne červy)

Základ tvorí špecializované granulované krmivo pre ježkov alebo kvalitné, nízkotučné krmivo pre mačky, doplnené živým alebo sušeným hmyzom ako spestrením a zdrojom prirodzenej stravy.

Chovateľský tip

Sledujte telesnú hmotnosť pravidelne – ježkovia majú pri nadbytku tučnej stravy a nedostatku pohybu výrazný sklon k obezite.

Zdravie

Ježko štetinatý je pri stabilne teplom prostredí a vyváženej strave zdravotne odolný, má však sklon k obezite a špecifickým degeneratívnym ochoreniam.

Náročnosť zdravotnej starostlivosti

🟢🟢⚪ Stredná

Citlivé oblasti

podchladenie • obezita • zuby

Najčastejšie zdravotné problémy

Podchladenie je potenciálne život ohrozujúce a treba mu dôsledne predchádzať stabilnou teplotou. Bežná je aj obezita pri nesprávnej strave a problémy so zubami pri starších jedincoch.

Osobitným rizikom tohto druhu je dedičné degeneratívne ochorenie nervového systému, ktoré sa prejaví postupnou stratou koordinácie – zviera sa začne prevracať na bok a stráca vládu nad zadnými nôžkami. Nedá sa liečiť a väčšinou sa objaví v druhom až treťom roku života. Bežné sú aj nádory, ktoré patria pri ježkoch medzi najčastejšie príčiny úmrtia.

Preventívna starostlivosť

Udržujte stabilne teplé prostredie, sledujte telesnú hmotnosť a zabezpečte dostatok pohybu na bežeckom kolese.

V miestnosti majte teplomer a v chladnejších mesiacoch zabezpečte prídavný zdroj tepla cez termostat – samotné kúrenie v byte nemusí stačiť. Ježka pravidelne vážte a raz za čas mu prezrite bruško a podpazušie, kde sa najskôr objavia hrčky. Kontrolujte aj dĺžku pazúrikov, ktoré sa na kolese neobrúsia dostatočne.

Zdravý jedinec

Ježko štetinatý (africký) mladý jedinec na ruke chovateľa

Chovateľský tip

Strata koordinácie zadných končatín pri staršom ježkovi môže signalizovať degeneratívne ochorenie – konzultujte s veterinárom špecializovaným na exotické zvieratá.