Prečo sa bojíme hadov? A kedy je strach opodstatnený
Hady v nás často vyvolávajú strach ešte skôr, než ich spoznáme. Zistite, odkiaľ tieto obavy pochádzajú, čo nám skutočne hrozí a ako sa správať pri stretnutí.
Strach, ktorý prichádza skôr než poznanie
Stačí jediný pohyb v tráve. Niečo sa zavlní, zmizne medzi kameňmi a človek automaticky zastane. Niekedy ešte ani nevie, čo videl, a už má nepríjemný pocit.
Hady patria medzi zvieratá, ktoré dokážu vyvolať silnú reakciu aj u ľudí, ktorí sa s nimi nikdy osobne nestretli.
Nie je na tom nič zvláštne. Pohybujú sa inak než väčšina zvierat, ktoré poznáme. Nemajú nohy, ich výraz tváre nám veľa neprezradí a často ich zbadáme až vo chvíli, keď sme veľmi blízko.
Problém však nastáva, keď sa z prirodzenej opatrnosti stane presvedčenie, že každý had predstavuje nebezpečenstvo.
Prečo nás hady tak znepokojujú?
Časť našej reakcie súvisí s tým, ako rýchlo dokážeme zaregistrovať potenciálne nebezpečenstvo. Svoju úlohu zohrávajú aj skúsenosti, výchova a príbehy, ktoré o hadoch počúvame od detstva.
Vo filmoch bývajú hady často symbolom nebezpečenstva alebo zákernosti. V skutočnosti však nemajú dôvod človeka prenasledovať či mu úmyselne ubližovať.
Had sa spravidla snaží pred väčším živočíchom ukryť alebo uniknúť. Ak nemá možnosť úniku a cíti sa ohrozený, môže zaujať obranný postoj alebo uhryznúť.
To nie je prejav zlomyseľnosti. Je to spôsob obrany.
Nie každý had je nebezpečný
Na svete žijú tisíce druhov hadov. Mnohé nemajú jed schopný spôsobiť človeku závažnú otravu, iné predstavujú skutočné zdravotné riziko.
Preto nie je správne tvrdiť ani to, že hady sú neškodné, ani to, že každý had je smrteľne nebezpečný.
Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje jediný jedovatý druh hada – vretenica severná (Vipera berus). Ostatné naše pôvodné hady, napríklad užovky, nepredstavujú porovnateľné riziko otravy jedom, hoci pri manipulácii môžu tiež uhryznúť.
Ani pri vretenici však neplatí, že by človeka aktívne vyhľadávala. Riziko vzniká predovšetkým pri neúmyselnom kontakte, vyrušení alebo pokuse o manipuláciu.
Dôležité je nespoliehať sa na jednoduché poučky o farbe, tvare hlavy či kresbe na chrbte. Určovanie hadov môže byť náročné a pri neznámom jedincovi je vždy rozumnejšie zachovať odstup.
Čo robiť, keď stretnete hada?
Predstavte si, že kráčate po lesnom chodníku a niekoľko krokov pred vami leží had.
Nemusíte utekať ani ho odháňať.
Zastavte sa, ponechajte mu priestor a pokojne ustúpte. Ak má možnosť, často sa sám presunie do úkrytu.
Nesnažte sa ho zdvihnúť, dotýkať sa ho palicou ani ho presúvať na iné miesto. Platí to aj vtedy, keď ste presvedčení, že ide o nejedovatý druh.
Ak je had na chodníku, jednoducho ho obíďte v bezpečnej vzdialenosti, ak to podmienky umožňujú.
Ak chcete hada odfotografovať, použite priblíženie fotoaparátu a zostaňte v bezpečnej vzdialenosti. Kvôli fotografii ho nevyrušujte ani sa nesnažte dostať bližšie. Aj krátke pokojné pozorovanie môže byť zaujímavým zážitkom.
Kedy je opatrnosť naozaj potrebná?
Najväčšiu pozornosť si zaslúžia situácie, keď hada nevidíme alebo nemáme priestor bezpečne ustúpiť.
Pri pohybe v prírode preto pomáha pevná obuv, sledovanie miesta, kam stúpame, a opatrnosť pri manipulácii s kameňmi, drevom či predmetmi, pod ktorými môže byť ukrytý živočích.
Osobitnú pozornosť treba venovať deťom. Je dobré ich naučiť, že neznámeho hada neberieme do rúk, ani keď vyzerá pokojne alebo sa nehýbe.
Rešpektovať hada neznamená báť sa každého stretnutia. Znamená to vedieť, kedy mu nechať priestor.
Ak vás had uhryzne a nie je možné bezpečne vylúčiť jedovatý druh, okamžite vyhľadajte zdravotnú pomoc alebo volajte 155 či 112. Obmedzte pohyb, postihnutú končatinu ponechajte v pokoji a nepoužívajte škrtidlo. Ranu nerežte, jed nevysávajte a hada sa nepokúšajte chytiť.
Prečo hady v prírode potrebujeme?
Hady nie sú iba zvieratá, ktorým sa máme vyhýbať. Sú súčasťou potravových vzťahov v prírode.
Mnohé druhy lovia drobné cicavce vrátane hlodavcov, iné sa živia obojživelníkmi, rybami alebo jaštericami. Samy sa zároveň stávajú korisťou ďalších živočíchov.
Ich význam preto nespočíva iba v tom, že niektoré z nich pomáhajú obmedzovať počet hlodavcov. Sú prirodzenou súčasťou ekosystémov, v ktorých žijú.
Zabiť hada len preto, že v nás vyvoláva strach, nie je riešenie. Často ide o živočícha, ktorý sa iba snaží prežiť a človeku sa radšej vyhne.
Nemusíme ich milovať, stačí im rozumieť
Nie každý človek si hady obľúbi. A ani nemusí.
Niekto ich bude obdivovať, iný sa pri pohľade na ne stále strhne. Oboje je v poriadku.
Dôležité je, aby náš strach automaticky neznamenal nebezpečenstvo pre zviera. Keď vieme, ako sa hady správajú a ako reagovať pri stretnutí, dokážeme chrániť seba aj ich.
Zhrnutie
- Strach z hadov je prirodzený, no nie každý had predstavuje pre človeka nebezpečenstvo.
- Pri stretnutí s hadom zachovajte pokoj, nepribližujte sa k nemu a nechajte mu priestor na únik.
- Hady majú v prírode dôležité miesto a zaslúžia si rešpekt, nie prenasledovanie.
Nemusíme sa prestať báť hadov. Stačí, keď sa naučíme, že nie všetko, čoho sa bojíme, nám chce ublížiť.
Pomohol vám tento článok?
Ďakujeme za spätnú väzbu!
