Listovnica červenooká: Žaba, ktorej mláďatá dokážu uniknúť ešte z vajíčka
Listovnica červenooká očarí farbami, no jej najväčšie tajomstvo sa ukrýva vo vajíčkach. Mláďatá dokážu rozpoznať útok predátora a vyliahnuť sa skôr, aby unikli nebezpečenstvu.
Malý farebný zázrak tropického pralesa
Predstavte si tropický prales po zotmení. Listy sa lesknú od vlhkosti, vzduchom sa ozývajú hlasy žiab a na jednom zo širokých zelených listov odpočíva drobný tvor, ktorého by ste cez deň pravdepodobne ani nezbadali. Zrazu otvorí oči a odhalí dve žiarivo červené dúhovky. Zelené telo, modré a žltkasté boky a oranžové prsty vytvárajú farebnú kombináciu, ktorá pôsobí takmer neskutočne.
Je to listovnica červenooká (Agalychnis callidryas), jedna z najznámejších žiab tropických pralesov Strednej Ameriky. Jej vzhľad pripomína rozprávkovú postavičku, no v skutočnosti ide o živočícha pozoruhodne prispôsobeného životu medzi listami. A hoci sú jej červené oči tým, čo si každý zapamätá, najvýnimočnejšia schopnosť tohto druhu sa ukrýva niekde celkom inde – vo vajíčkach.
Prečo má taká nápadná žaba také výrazné farby?
Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, že žaba žijúca medzi predátormi má také nápadné sfarbenie. Listovnica však svoje farby nevystavuje neustále. Počas dňa väčšinou odpočíva na listoch s končatinami pritiahnutými k telu a zatvorenými očami. Prevažuje zelená farba jej chrbta, ktorá jej pomáha splývať s okolitou vegetáciou.
Keď sa pohne alebo otvorí oči, zrazu odhalí výrazné červené, modré a oranžové časti tela. Jedným z možných vysvetlení tohto kontrastu je takzvaný prekvapivý obranný efekt – náhle odhalenie farieb môže predátora na okamih vyrušiť a poskytnúť žabe príležitosť uniknúť. Nie je však úplne objasnené, akú úlohu zohrávajú jednotlivé farby a do akej miery táto stratégia funguje proti rôznym predátorom.
Listovnica pritom nepatrí medzi známe jedovaté pralesničky. Jej farby preto nemožno jednoducho považovať za upozornenie na nebezpečný jed.
Vajíčka na liste, život nad vodou
Keď nastane obdobie rozmnožovania, listovnice sa zhromažďujú pri vodných plochách. Samičky nekladú vajíčka priamo do vody, ako to poznáme pri mnohých iných žabách. Vyberajú si listy alebo inú vegetáciu visiacu nad vodou a na ich povrch pripevňujú želatínové znášky.
Na prvý pohľad to vyzerá ako bezpečné riešenie. Vajíčka sa vyvíjajú nad hladinou, mimo dosahu mnohých vodných predátorov. Keď sa z nich vyliahnu žubrienky, spadnú do vody pod sebou a pokračujú vo vývoji. Lenže ani život na liste nie je bez nebezpečenstva. Znášky môžu objaviť hady, osy a ďalší predátori. Ohrozuje ich aj vysychanie či nepriaznivé podmienky prostredia.
A práve tu sa začína jeden z najpozoruhodnejších príbehov zo života obojživelníkov.
Mláďatá, ktoré vedia, kedy je čas utiecť
Predstavte si znášku drobných priehľadných vajíčok prichytenú na liste nad lesným jazierkom. Vo vnútri sa vyvíjajú embryá, ktoré ešte neplávajú a ich svet tvorí iba malý priestor uzavretý vo vajíčku.
Potom sa k listu priblíži had. Keď začne napádať znášku, jeho pohyby vytvárajú vibrácie, ktoré sa šíria cez list aj samotné vajíčka. A práve vtedy sa môže stať niečo mimoriadne. Embryá, ktoré sú už dostatočne vyvinuté, dokážu na tieto podnety reagovať a predčasne sa vyliahnuť. Namiesto toho, aby zostali vo vajíčku a riskovali zožratie, opustia ho a padajú do vody pod listom.
Celý únik môže prebehnúť veľmi rýchlo. Niektoré embryá sa pri útoku predátora dokážu vyslobodiť v priebehu sekúnd. Tento jav sa nazýva obranné predčasné liahnutie a vedci ho skúmajú už niekoľko desaťročí.
Ako sa dokážu dostať z vajíčka tak rýchlo?
Embryá listovnice majú osobitný mechanizmus umožňujúci rýchle vyliahnutie. Pri úniku uvoľňujú z drobných žliaz v oblasti hlavy látky, ktoré pomáhajú narušiť obal vajíčka. Následne sa pohybom vyslobodia von.
To, čo by sa za pokojnejších okolností odohralo až neskôr, dokážu za určitých podmienok uskutočniť oveľa skôr. Nie každé embryo je však schopné takto uniknúť – táto obranná reakcia sa rozvíja až v priebehu jeho vývoja
Ako rozoznajú hada od dažďa?
V tropickom pralese prší často. Silný dážď otriasa listami a vytvára vibrácie, ktoré by mohli pripomínať pohyb predátora. Ak by sa žubrienky vyliahli pri každej búrke, mnohé by sa dostali do vody zbytočne skoro, čo by pre ne mohlo byť nebezpečné.
Vedci preto skúmali, či embryá reagujú na akékoľvek otrasy, alebo dokážu odlišovať rôzne druhy vibrácií. Ukázalo sa, že ich reakcia je prekvapivo zložitá. Embryá využívajú informácie o rytme, trvaní, frekvencii a intenzite vibrácií. Niektoré vzorce pohybov vyvolávajú obranné liahnutie oveľa častejšie než iné.
Neznamená to, že embryo vie, čo je had a čo je dážď. Jeho vyvíjajúci sa zmyslový systém však dokáže vyhodnocovať mechanické podnety spôsobom, ktorý mu pomáha reagovať na nebezpečenstvo. A toto všetko sa odohráva ešte predtým, než sa žubrienka vôbec dostane do vody.
Predčasný únik nie je bez rizika
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že čím skôr sa žubrienka vyliahne, tým lepšie. V skutočnosti je však rozhodovanie medzi zotrvaním vo vajíčku a únikom do vody otázkou prežitia. Vo vajíčku jej hrozia predátori napádajúci znášky, no vo vode ju čakajú iní nepriatelia – napríklad dravý hmyz či ryby.
Predčasne vyliahnuté žubrienky sú navyše menej vyvinuté než tie, ktoré mali čas zostať vo vajíčku dlhšie. Únik preto nie je automatickou odpoveďou na každý otras. Má význam predovšetkým vtedy, keď nebezpečenstvo v znáške preváži riziká, ktoré čakajú vo vode.
Práve táto schopnosť prispôsobiť načasovanie liahnutia okolnostiam je jedným z dôvodov, prečo listovnica červenooká tak veľmi zaujíma vedcov.
Čo ďalšie môže spustiť skoršie liahnutie?
Útok hada nie je jedinou hrozbou, na ktorú môžu embryá reagovať. Výskum ukázal, že skoršie liahnutie môžu vyvolať aj niektoré nepriaznivé podmienky vo vajíčku, napríklad nedostatok kyslíka pri zaplavení znášky alebo vysychanie počas horúceho počasia.
Vedci opísali aj reakciu embryí na zvýšené koncentrácie amoniaku vo vajíčkach, ktoré súvisia so zmenami prostredia pri vysychaní znášky.
Znáška na liste tak nie je iba pasívnym miestom čakania na vyliahnutie. Pre vyvíjajúce sa žubrienky je to prostredie, z ktorého neustále prichádzajú informácie o podmienkach a možných hrozbách.
Nádherná žaba s ešte úžasnejším príbehom
Listovnica červenooká si získala pozornosť sveta svojím neobyčajným vzhľadom. Jej žiarivé oči a výrazné farby sa stali jedným zo symbolov tropických pralesov. Lenže fotografia odhaľuje iba malú časť jej skutočnej výnimočnosti.
Na liste nad vodou sa totiž odohráva príbeh, ktorý by sme od takého drobného tvora možno vôbec nečakali. Embryá ešte neopustili svoje vajíčka, a predsa už musia reagovať na nebezpečenstvo. Ich schopnosť prispôsobiť okamih liahnutia okolnostiam ukazuje, aké pozoruhodné stratégie prežitia dokázala príroda vytvoriť.
Niekedy znamená prežiť zostať v bezpečí. A inokedy je jedinou šancou odísť skôr, než príde správny čas.
Pomohol vám tento článok?
Ďakujeme za spätnú väzbu!
