Pavúkovce

Strehúň škvrnitý

Lycosa singoriensis South Russian Tarantula

Strehúň škvrnitý patrí medzi najväčšie pavúky žijúce na Slovensku. Tento mohutný, chlpatý pavúk obýva najmä teplé nížinné oblasti, kde si buduje podzemné nory. Hoci svojím vzhľadom vzbudzuje rešpekt, človeka nevyhľadáva a významne pomáha regulovať množstvo hmyzu.

Dĺžka života

❤️🤍🤍🤍🤍 1–3 rokov

0 1 min

Základné informácie

Strehúň škvrnitý (Lycosa singoriensis) je veľký pavúk z čeľade strehúňovitých (Lycosidae). Má mohutné, husto ochlpené telo, silné nohy a sivohnedé až tmavohnedé sfarbenie so svetlejšími škvrnami a pruhmi.

Na rozdiel od pavúkov, ktoré lovia pomocou kruhových sietí, strehúň korisť aktívne vyhľadáva a zachytáva. Má dobre vyvinutý zrak, vďaka ktorému dokáže zaznamenať pohyb drobných živočíchov vo svojom okolí.

Pôvod

Európa a rozsiahle oblasti mierneho pásma Ázie

Veľkosť

♀ 18–31 mm, ♂ 14–27 mm (dĺžka tela); rozpätie nôh približne do 7 cm

dospelý jedinec

Chov a prostredie

Strehúň škvrnitý je voľne žijúci pavúk, ktorý uprednostňuje teplé, otvorené stanovištia s pôdou vhodnou na vyhrabávanie nôr. Väčšinu života trávi ukrytý pod zemou a na povrch vychádza predovšetkým za potravou alebo pri hľadaní partnera.

Voľná príroda

Biotop/kde sa dá pozorovať

Suché stepi, teplé lúky, otvorené nížinné oblasti, okraje polí, záhrady a trávnaté plochy.

Obdobie výskytu

Celoročne v podzemných úkrytoch; nápadnejší najmä koncom leta a na jeseň.

Odporúčania pri stretnutí

Pavúka nechytajte holými rukami ani ho zbytočne nedráždite. Ak sa dostane do domácnosti, možno ho opatrne prikryť nádobou, podsunúť papier a premiestniť von.

Bližší pohľad

Strehúň škvrnitý sa na Slovensku vyskytuje najmä v teplejších oblastiach Podunajskej nížiny. Vyhovujú mu otvorené stanovištia s nízkou vegetáciou a pôdou, v ktorej si dokáže vyhĺbiť podzemnú noru.

Nora je vystlaná pavučinovými vláknami a poskytuje pavúkovi ochranu pred nepriaznivým počasím aj predátormi. Strehúň v nej trávi značnú časť života, pričom korisť loví predovšetkým na povrchu pôdy.

Na jeseň možno strehúne častejšie pozorovať v blízkosti ľudských obydlí. Dospelé samce totiž opúšťajú svoje úkryty a aktívne vyhľadávajú samice. Pri presunoch sa niekedy zatúlajú aj do domov, garáží či iných budov.

Napriek svojej veľkosti sa strehúň človeku spravidla vyhýba. Je prirodzenou súčasťou našej fauny a dôležitým predátorom mnohých druhov hmyzu.

Kontakty

Odborníci

Potrava

Strehúň škvrnitý je aktívny dravec, ktorý korisť zachytáva pomocou rýchleho pohybu a silných končatín. Na lov nepotrebuje veľkú pavučinovú sieť.

Typ potravy

Hmyzožravec

Hlavná potrava

Chrobáky, cvrčky a ďalšie drobné článkonožce

Pri love využíva predovšetkým dobrý zrak a citlivosť na pohyb koristi. Keď sa vhodný živočích priblíži, pavúk ho prudkým výpadom zachytí a ochromí jedom.

Následne do koristi uvoľňuje tráviace enzýmy, ktoré rozkladajú jej vnútorné tkanivá. Takto spracovanú potravu prijíma v tekutej podobe.

V záhradách a na otvorených trávnatých plochách pomáha prirodzene regulovať populácie rôzneho hmyzu.

Zdravie

Strehúň škvrnitý je prispôsobený životu vo voľnej prírode a nepotrebuje starostlivosť človeka. Najviac mu pomôže zachovanie prirodzených stanovíšť a nepoškodzovanie podzemných úkrytov.

Najčastejšie zdravotné problémy

V prírode ho môžu ohrozovať predátori, parazity, poranenia a zničenie nory. Rizikom sú aj chemické postreky a výrazné zásahy do prostredia, ktoré môžu znižovať dostupnosť potravy.

Strehúň má jedové žľazy, ktoré využíva pri love. Človeka však nepovažuje za korisť a spravidla pred ním uniká.

Pri chytení alebo pritlačení môže v sebaobrane uhryznúť. Uhryznutie môže spôsobiť bolesť, začervenanie a opuch, no pre zdravého človeka sa zvyčajne nepovažuje za vážne nebezpečenstvo.

Najlepšou prevenciou je pavúka nechytať a umožniť mu bezpečne odísť.

Zdravý jedinec

Rozmnožovanie

Strehúň škvrnitý má viacročný vývin. Samce po dosiahnutí pohlavnej dospelosti opúšťajú svoje nory a vydávajú sa hľadať samice, ktoré zostávajú prevažne vo svojich úkrytoch.

Spôsob rozmnožovania

Vajcorodé

Pohlavná dospelosť

Po viacročnom vývine

Obdobie rozmnožovania

Najmä koniec leta a jeseň

Po párení samica vytvára pavučinový kokón, do ktorého ukladá vajíčka. Kokón nosí pripevnený k spodnej časti bruška a chráni ho počas vývoja potomstva.

Po vyliahnutí sa mladé pavúky presúvajú na chrbát matky, kde zostávajú počas prvého obdobia života. Samica ich takto prenáša a poskytuje im ochranu.

Keď mláďatá dostatočne vyrastú, postupne sa rozptýlia do okolia a začnú samostatný život. Neskôr si vytvárajú vlastné úkryty v pôde.

Ochrana

CITES

Nevzťahuje sa

IUCN

Not Evaluated (NE)

Strehúň škvrnitý je prirodzenou súčasťou slovenskej fauny, najmä v teplých nížinných oblastiach. Na niektorých miestach dokáže využívať aj človekom upravené stanovištia s nízkou vegetáciou.

K jeho ochrane prispieva zachovávanie vhodných otvorených biotopov, obmedzovanie zbytočných chemických zásahov a ohľaduplnosť pri stretnutí s jednotlivými pavúkmi.