Pes v zime: starostlivosť, pohyb a bezpečnosť

Každý pes znáša zimu inak

Niektoré psy sa v chladnom počasí cítia výborne, iným začne byť zima pomerne rýchlo. Rozhoduje veľkosť psa, typ a hustota srsti, vek, zdravotný stav, kondícia aj to, na aké podmienky je zvyknutý. Krátkosrstý malý pes preto môže chlad znášať úplne inak ako sibírsky husky s hustou podsadou.

Zvýšenú pozornosť potrebujú najmä šteňatá, staršie psy, malé a krátkosrsté plemená či psy so zdravotnými problémami. Pri nich môže mať zmysel dobre padnúci sveter alebo bunda. Oblečenie však nie je univerzálnou povinnosťou pre každého psa a nemalo by nahrádzať primeranú dĺžku pobytu vonku.

Najlepším ukazovateľom preto nie je samotné číslo na teplomere, ale konkrétny pes a jeho reakcia. Ak sa trasie, zdráha sa pokračovať, dvíha labky alebo sa snaží dostať do tepla, je čas prechádzku skrátiť a ísť dovnútra. Dlhý pobyt v silnom chlade môže viesť k omrzlinám a podchladeniu.

Labky dostávajú v zime zabrať

Sneh a ľad nie sú jediným problémom. Na chodníkoch a cestách sa používajú rozmrazovacie látky a soľ, ktoré môžu podráždiť vankúšiky labiek. Pes si ich navyše môže po návrate domov z labiek olizovať.

Po zimnej prechádzke preto labky skontrolujte a podľa potreby opláchnite vlažnou vodou. Pozornosť venujte aj priestorom medzi prstami a vankúšikmi, kde môžu zostať zvyšky soli alebo sa vytvoriť kúsky stvrdnutého snehu a ľadu. Potom labky dobre osušte.

Pri citlivých labkách môžu pomôcť vhodné ochranné topánky alebo prípravok určený na ochranu vankúšikov. Pri dlhosrstých psoch môže byť užitočné udržiavať prebytočnú srsť okolo labiek upravenú, pretože sa na nej ľahšie zachytáva sneh a vytvárajú ľadové hrudky.

Po návrate zo zimnej prechádzky nekontrolujte iba spodnú časť labiek. Pozrite aj medzi prsty a vankúšiky – práve tam môže zostať soľ alebo stvrdnutý sneh, ktorý si pri rýchlej kontrole nemusíte všimnúť.

Prechádzky netreba rušiť, ale prispôsobiť

Zima neznamená, že má pes niekoľko mesiacov zostať doma. Pohyb, čuchanie, hra a spoločné aktivity potrebuje aj počas chladných dní. Dĺžku a intenzitu pobytu vonku však treba prispôsobiť počasiu aj konkrétnemu psovi.

V silnom mraze môže byť vhodnejších niekoľko kratších vychádzok než jedna veľmi dlhá. Ak sa vonku nedá bezpečne stráviť toľko času ako zvyčajne, časť aktivity môžu nahradiť hry, tréning alebo čuchacie aktivity doma

Pozor treba dávať aj na klzké chodníky a zamrznuté vodné plochy. Ľad na jazere či rieke môže vyzerať pevne, ale pod psom sa môže prelomiť. Na zľadovatenom povrchu zároveň hrozí pošmyknutie a zranenie.

Srsť, mokro a návrat domov

Zdravá a dobre udržiavaná srsť pomáha psa izolovať pred chladom, preto má pravidelná starostlivosť význam aj počas zimy. Potreby sa však líšia podľa typu srsti – úplne inú ochranu poskytuje hustá dvojitá srsť severského plemena a inú krátka srsť bez výraznej podsady.

Po prechádzke v snehu alebo mokrom počasí nenechávajte psa dlho vlhkého. Osušte srsť a skontrolujte miesta, na ktorých sa zachytáva sneh. Mokrá srsť v kombinácii s chladom znižuje tepelný komfort psa a vlhké časti tela sú náchylnejšie na poškodenie chladom.

Zima zároveň nie je dôvodom na drastické skracovanie srsti psa len preto, aby bola jednoduchšia na údržbu. Srsť je súčasťou jeho prirodzenej ochrany pred počasím a spôsob starostlivosti treba prispôsobiť jej konkrétnemu typu.

Krmivo a voda v zime

Nie každý pes potrebuje v zime automaticky väčšiu porciu. Pes žijúci prevažne v interiéri môže mať počas zimy dokonca menej pohybu než v teplejších mesiacoch. Zvyšovanie dávky len preto, že vonku klesla teplota, preto nedáva zmysel.

Iná situácia môže byť pri aktívnych psoch, ktoré trávia veľa času vonku v chlade. Tie môžu na udržanie telesnej teploty spotrebovať viac energie. Konkrétnu dávku je vhodné prispôsobiť aktivite, kondícii a telesnej hmotnosti psa; pri výraznej zmene potrieb je rozumné poradiť sa s veterinárom

Na vodu sa nesmie zabúdať ani v zime. Pes potrebuje pravidelný prístup k čerstvej vode a pri pobyte vonku treba kontrolovať, či nezamrzla. Sneh nie je plnohodnotnou náhradou pitnej vody.

Zimné riziká, ktoré netreba podceňovať

Jedným z najvážnejších zimných nebezpečenstiev je nemrznúca zmes s obsahom etylénglykolu. Pre psa je vysoko toxická a pri podozrení, že ju požil, treba bezodkladne kontaktovať veterinára. Nečakajte na rozvoj príznakov.

Nebezpečné môžu byť aj omrzliny a podchladenie. Omrzliny postihujú najmä okrajové časti tela, ako sú labky, uši či koniec chvosta. Pri podozrení na omrzliny postihnuté miesto netrite ani neohrievajte priamym zdrojom tepla a kontaktujte veterinára.

A napokon platí jednoduché pravidlo: zimné podmienky neposudzujeme podľa toho, čo zvládne „pes všeobecne“. Sledujeme svojho psa. Plemeno, vek, zdravotný stav, srsť, vietor, vlhkosť aj dĺžka pobytu vonku môžu jeho toleranciu chladu výrazne meniť.

Nemrznúca zmes je pre psa urgentné nebezpečenstvo. Ak máte podozrenie, že pes olízal alebo vypil prípravok s etylénglykolom, nečakajte na príznaky a ihneď kontaktujte veterinára.

Pred zimnou prechádzkou sa neriaďte iba teplotou v aplikácii. Pozrite sa na počasie a potom na svojho psa – jeho veľkosť, srsť, vek, zdravie a to, ako chlad znáša. Rovnaká zimná prechádzka môže byť pre jedného psa skvelým výletom a pre druhého príliš veľkou záťažou.