Mexický červenokolenný vtáčkar

Základné informácie

Mexický červenokolenný vtáčkar pochádza zo suchých tropických lesov a krovinatých oblastí tichomorského pobrežia Mexika, kde obýva plytké nory v pôde. Je typický nápadným kontrastom čiernych a oranžovo-červených článkov na nohách. Patrí medzi najdlhšie žijúce druhy vtáčkarov vôbec – samice sa v zajatí bežne dožívajú 25 aj viac rokov.

Chov a prostredie

Mexický červenokolenný vtáčkar je pozemný, nornícky druh vhodný aj pre menej skúsených chovateľov. Terárium by malo poskytovať dostatok substrátu na zahrabanie a suché, stabilné podmienky.

Terárium

Minimálna veľkosť

30 × 30 × 20 cm

Teplota deň

24–27 °C

Teplota noc

20–22 °C

Vlhkosť

60–70 %

UVB osvetlenie

Nie

Typ substrátu

Kokosové vlákno alebo zmes rašeliny a piesku, vrstva 8–10 cm

Dekorácie a úkryty

Úkryt pod kúskom kôry alebo polovicou kvetináča, plytká miska s vodou

Bližší pohľad

Tento druh rád vyhlbuje plytkú noru, preto ocení hrubšiu vrstvu substrátu. Dobre poslúži aj polovica kvetináča alebo kus kôry položený na dne, pod ktorý si pavúk sám upraví vchod. Napriek pôvodu v suchších oblastiach potrebuje stály prístup k čistej vode v plytkej miske.

Je známy pokojnou povahou a len zriedka útočí – pri ohrození skôr odkopáva žihľavé chlpy zo zadočka, ktoré môžu dráždiť pokožku a oči. Tieto chlpy zostávajú aj na substráte a na dekoráciách, preto sa pri čistení terária oplatí vyhnúť si trenie očí a po práci si umyť ruky.

Mexický červenokolenný vtáčkar je zároveň jedným z najdlhovekejších chovaných pavúkov vôbec – samice sa bežne dožívajú dvadsiatich až tridsiatich rokov, samce podstatne menej. Rastie však veľmi pomaly a mláďa potrebuje aj niekoľko rokov, kým dosiahne nápadné sfarbenie, ktoré tento druh preslávilo.

Chovateľský tip

Pri manipulácii buďte opatrní na žihľavé chlpy zo zadočka – aj pokojný jedinec ich môže pri vyrušení uvoľniť, preto sa po kontakte s teráriom vyhýbajte dotyku tváre a očí.

Potrava

Mexický červenokolenný vtáčkar je dravec, ktorý sa v zajatí bez problémov spolieha na bežne dostupný kŕmny hmyz.

Typ potravy

Mäsožravec

Hlavná potrava

Cvrčky, šváby, larvy múčnych červov

Zdravie

Mexický červenokolenný vtáčkar patrí medzi zdravotne nenáročné a odolné druhy vtáčkarov.

Najčastejšie zdravotné problémy

Najväčším rizikom je mechanické poranenie pri páde, ktoré môže spôsobiť prasknutie zadočka – také zranenie je často smrteľné. Vtáčkar je na rozdiel od stavovcov krehký práve v tejto časti tela a ani krátky pád z výšky pár desiatok centimetrov nemusí prežiť.

Ďalej môže dôjsť k dehydratácii pri nedostatočnom prístupe k vode. Rozpoznáte ju podľa scvrknutého, zvráskaveného zadočka a podvinutých nôh – pavúk vtedy pôsobí, akoby sa zmenšil.

Preventívna starostlivosť

Terárium udržujte nízke alebo dostatočne vybavené dekoráciami, ktoré zmiernia prípadný pád. Manipulácii sa pri tomto druhu radšej celkom vyhnite – pozorovanie je preň bezpečnejšie a pre chovateľa rovnako zaujímavé.

Zabezpečte stály prístup k čistej vode a počas zvliekania vtáčkara vôbec nerušte. Živú korisť odstráňte z terária vždy, keď ju pavúk do niekoľkých hodín neuloví – cvrček dokáže zvliekajúceho sa vtáčkara vážne poraniť.

Zdravý jedinec

Rozmnožovanie

Vzhľadom na dlhovekosť tohto druhu je rozmnožovanie v zajatí dlhodobým projektom, ktorý si vyžaduje trpezlivosť.

Ochrana

Rod Brachypelma, do ktorého mexický červenokolenný vtáčkar patrí, je chránený medzinárodnou dohodou CITES v dôsledku nadmerného odchytu z voľnej prírody pre chovateľský trh v minulosti. Väčšina jedincov v chove dnes pochádza z odchovu v zajatí.

Fotogaléria

Vaše fotky

Pomôžte nám ukázať zvieratá také, aké naozaj sú. Podeľte sa o svoju fotografiu a staňte sa súčasťou Atlasu Labenky.

Mohlo by vás zaujímať

Veterinár

Veterinárna klinika PrimaVet

Podujatie

AkvaTera Trnava

Predajňa

Invital

Pre deti

Poecilotheria metallica – omaľovánky

Článok

Ako si vybrať prvého pavúka do chovu?

Podujatie

Akvárium Terárium Bratislava

Veterinár

Veterinárna klinika Fazivet

Miesto

Národná zoologická záhrada Bojnice