Jaštery

Slepúch lámavý

Anguis fragilis Slow Worm

Slepúch nie je had, ale beznohá jašterica. Práve táto zámena ho stojí život najčastejšie – ľudia ho zabíjajú v domnení, že ide o zmiju.

Dĺžka života

❤️❤️❤️❤️❤️ nad 15 rokov

0 1 min

Základné informácie

Slepúch lámavý meria 30–50 cm a má valcovité telo bez končatín, lesklé hnedosivé alebo medené sfarbenie a hladké šupiny. Od hadov ho odlíšia pohyblivé očné viečka, ktorými žmurká, a schopnosť odhodiť chvost. Žije skryto v hrabanke a pod predmetmi. Na Slovensku ide o chránený druh.

Pôvod

Európa a západná Ázia

Veľkosť

30–50 cm

dospelý jedinec

Hmotnosť

20–40 g

dospelý jedinec

Aktivita

Súmračná

Výrazne

Chov a prostredie

Skrytý obyvateľ hrabanky a kompostov, ktorý sa vyhrieva pod predmetmi, nie na slnku.

Voľná príroda

Obdobie výskytu

Marec až október

Biotop/kde sa dá pozorovať

Vlhkejšie lúky, okraje lesov, záhrady, kompostoviská, násypy a medze. Cez deň sa ukrýva pod kameňmi, doskami, plechmi a v hrabanke, kde sa zároveň vyhrieva – priame slnko vyhľadáva menej než iné jašterice.

Odporúčania pri stretnutí

<strong>Nie je to had a nie je jedovatý.</strong> Nechajte ho prejsť a nechytajte – pri uchopení odhodí chvost, ktorý mu už riadne nedorastie. Ak ho nájdete pod doskou v záhrade, dosku opatrne vráťte späť. V žiadnom prípade ho nezabíjajte, ide o chránený druh.

Bližší pohľad

Slepúch je beznohá jašterica, nie had. Prezradia ho pohyblivé očné viečka – žmurká, čo had nedokáže – a schopnosť odhodiť chvost, podľa ktorej dostal druhové meno.

Žije skryto. Na rozdiel od jašteríc sa nevyhrieva na exponovaných miestach, ale pod nahriatymi predmetmi – doskami, plechmi, kameňmi. Práve preto ho ľudia najčastejšie nájdu pri práci v záhrade alebo v kompostovisku.

Je to dlhoveké zviera. Vo voľnej prírode sa bežne dožíva vyše desať rokov, v zajatí boli zaznamenané jedince staršie než päťdesiat rokov – patrí tak k najdlhšie žijúcim jašterom vôbec.

Kontakty

Odborníci

Všetci odborníci (11) →

Zobraziť všetkých odborníkov (11)

Potrava

Loví pomalú mäkkú korisť, najmä slimáky a dážďovky.

Typ potravy

Mäsožravec

Hlavná potrava

Slimáky bez ulity, dážďovky, larvy hmyzu, pavúky

Živí sa prevažne slimákmi bez ulity a dážďovkami, ktoré loví v hrabanke a vo vlhkej pôde. V záhrade je preto vyslovene užitočný – spotrebuje značné množstvo slimákov, ktoré by inak poškodili sadenice.

Zdravie

Slepúch býva pre svoj pretiahnutý tvar tela zamieňaný s hadom alebo vretenicou, hoci v skutočnosti patrí medzi jašterice. Pre človeka je úplne neškodný – nie je jedovatý a nepredstavuje nebezpečenstvo

Najčastejšie zdravotné problémy

Slepúch je odolný živočích a vo voľnej prírode ho viac než choroby ohrozuje ľudská činnosť. Často býva zabitý zo strachu, pretože si ho ľudia pomýlia s hadom, hoci je neškodný.

Nebezpečné sú preňho kosačky a krovinorezy, najmä vo vysokej tráve, kde sa ukrýva. Zranený môže byť aj pri prekopávaní kompostu či premiestňovaní dreva a kameňov.

V záhradách ho môžu loviť mačky a iné domáce zvieratá. Pomáha preto ponechať mu pokojné miesta s prirodzenými úkrytmi.

Zdravý jedinec

Chovateľský tip

Ak nájdete slepúcha v záhrade alebo komposte, nechajte ho na mieste a nerušte ho. Je neškodný a v záhrade užitočný – živí sa aj slimákmi a ďalšími drobnými bezstavovcami.

Rozmnožovanie

Rodí živé mláďatá, ktoré sa liahnu z vajíčka tesne pred pôrodom.

Spôsob rozmnožovania

Vajíčkoživorodé

Pohlavná dospelosť

3–4 roky

Obdobie rozmnožovania

Máj až jún, mláďatá v auguste a septembri

Samica nosí vajíčka v tele približne tri mesiace a rodí 6 až 12 mláďat, ktoré sa z jemného obalu uvoľnia tesne po pôrode. Mláďatá sú striebristé s tmavým pásom na chrbte a od začiatku samostatné. Neskorá dospelosť a dlhý vývin znamenajú, že populácia sa po strate obnovuje veľmi pomaly.