Čivava: malé telo, veľká osobnosť
Čivava patrí medzi najmenšie plemená psov, svojím temperamentom však rozhodne nenápadne nepôsobí. Je pozorná, živá a často veľmi silno naviazaná na svojho človeka.
Malý pes neznamená malý charakter
Pri čivave je ľahké nechať sa oklamať jej veľkosťou. Dospelého psa možno bez problémov vziať na ruky a doma zaberie minimum priestoru, stále je to však plnohodnotný pes so svojimi potrebami, temperamentom a vlastným názorom na svet.
Čivavy bývajú živé, pozorné a sebavedomé. Rýchlo registrujú dianie okolo seba a na neznáme zvuky, ľudí alebo pohyb mohou upozorniť štekaním.
Práve preto im prospieva rovnaká výchova ako väčším psom. To, čo by sme netolerovali veľkému psovi, by sme nemali prehliadať ani čivave iba preto, že je malá a ľahko ju vezmeme na ruky.
Silné puto k človeku
Jednou z výrazných vlastností čivavy býva blízky vzťah k majiteľovi. Rada zostáva v jeho blízkosti, sleduje dianie v domácnosti a často vyhľadáva fyzický kontakt.
To z nej môže robiť príjemného spoločníka pre človeka, ktorý chce psa skutočne zapojiť do svojho každodenného života. Zároveň však treba myslieť na to, aby sa čivava od mladosti učila zvládať aj chvíle bez neustálej pozornosti.
Jednou z výrazných vlastností čivavy býva blízky vzťah k majiteľovi. Rada zostáva v jeho blízkosti, sleduje dianie v domácnosti a často vyhľadáva fyzický kontakt.
Čivava sa dokáže učiť
Niekedy sa o čivave hovorí ako o tvrdohlavom psovi, ktorého nemožno poriadne vychovať. V skutočnosti sa dokáže veľmi dobre učiť a tréning jej prospieva rovnako ako ostatným plemenám.
Najlepšie funguje pokojný a dôsledný prístup založený na odmeňovaní. Základné povely, privolanie, manipulácia, chôdza na vôdzke či pokojné stretávanie s ľuďmi a psami nie sú pri čivave zbytočnosťou.
Práve naopak. Dobre vedená socializácia a výchova jej pomáhajú bezpečnejšie zvládať svet, ktorý je z jej perspektívy plný ľudí a zvierat niekoľkonásobne väčších než ona.
Nie je to pes do kabelky
Čivavu možno jednoducho preniesť a v niektorých situáciách je to dokonca praktické. Nemala by však prežiť život prevažne na rukách alebo v taške.
Potrebuje chodiť, skúmať okolie, čuchať, stretávať sa s prostredím a primerane sa pohybovať. Aj krátka prechádzka môže byť pre psa plná podnetov a príležitostí používať svoje prirodzené schopnosti.
Zároveň treba rešpektovať jej drobnú stavbu tela. Pri kontakte s výrazne väčšími psami, pri divokej hre alebo pri skokoch z väčšej výšky je namieste opatrnosť.
Pri čivave môže byť najväčším rizikom práve jej veľkosť. Najmä malé deti sa musia naučiť, ako s takým drobným psom bezpečne manipulovať. Spoločný kontakt dieťaťa a psa by preto mal byť pod dohľadom dospelého.
Veľkosť nie je všetko
Čivava môže byť výborným spoločníkom aj do menšieho bytu, ale samotné rozmery psa ešte nerozhodujú o tom, či bude spolužitie jednoduché.
Potrebuje kontakt s človekom, výchovu, primeraný pohyb, podnety aj možnosť oddychovať. Ak dostane všetko, čo potrebuje, z drobného psa môže vyrásť sebavedomý a príjemný spoločník, ktorého osobnosť je podstatne väčšia než priestor, ktorý zaberá na gauči.
Neberte čivavu ako zmenšenú verziu „skutočného psa“. Ona skutočným psom je. Doprajte jej prechádzky, výchovu, čuchanie, objavovanie aj vlastné rozhodovanie – iba všetko prispôsobte jej drobnému telu.
Pomohol vám tento článok?
Ďakujeme za spätnú väzbu!
