Každý, kto trávi veľa času za volantom, sa s tým už stretol. Na cestách ležia zrazené mačky, psy, zajace, bažanty… Niektoré ešte bojujú o život, iné sú tam celé dni, akoby si ich nikto nevšímal. Niekedy sa nehoda nedá odvrátiť – najmä pri veľkej zveri ako diviak či srnka. Ale sú prípady, keď by vodiči mohli zvieratám dať aspoň šancu.
Prečo sa to deje?
Vodiči jazdia rýchlo, nepozerajú sa okolo seba a často ich ani nenapadne, že by mohli niečo urobiť. Na niektorých miestach, kde je zver častá, sú rýchlostné limity nízke – napríklad v priemyselných parkoch alebo pri poliach. No aj tak tam denne vidíme mŕtve zvieratá. Naozaj je také ťažké ubrzdiť pri 20 km/h logistickom areály , alebo v dedine pri 50 km/h ?
Ešte horšie je, keď vodič zviera zrazí a ani nezastaví. Čo sa stalo s empatiou? Keby na tej ceste ležal pes niekoho známeho, správali by sme sa inak? A ak už sa stane nehoda, prečo nechávame telo len tak na ceste, aby ho prešlo ďalších desať áut?
Dá sa s tým niečo robiť?
Áno. Veľa závisí od vodičov samotných.
- Jazdiť zodpovedne a predvídavo – hlavne v oblastiach, kde je výskyt zvierat častý.
- Ak už niekoho zrazíme – nezostaňme ľahostajní. Ak je zviera živé, zavolajme pomoc (veterinárna pohotovosť, mestská polícia). Ak je mŕtve, odtiahnuť ho mimo cesty je minimum.
- Hlásiť nebezpečné úseky – ak je v oblasti často zrazená zver, možno by tam mala byť značka alebo lepšie osvetlenie.
Výzva pre každého vodiča
Zvieratá nie sú veci, nie sú len „prekážky na ceste“. Ak už niekoho zrazíme, máme morálnu povinnosť nenechať ho tam len tak. A keď takéto prípady vidíme, môžeme niečo urobiť – zavolať obec, upratať cestu, pomôcť. Malé činy môžu zachrániť veľa životov.
Kedy sme prestali cítiť súcit? A hlavne – kedy sa ho opäť naučíme?