Môj pes Rex je odvážny chlapík. Teda, aspoň väčšinu času. Ničoho sa nebojí – poštár? Pfff, ten sa mu radšej vyhne. Vysávač? To je len hlučná hlúposť. No jedného dňa Rex objavil niečo, čo ho úplne vyviedlo z miery – svoj vlastný odraz v zrkadle.
Všetko sa začalo nevinne. Sťahoval som zrkadlo do inej miestnosti, keď si Rex zrazu všimol, že oproti nemu stojí akýsi podozrivý pes. Najprv sa naňho len neisto pozrel, potom začal vrtieť chvostom a napokon – bum! – spustil na neho poriadne odvážne vrčanie. Ale čo bolo najhoršie? Ten druhý pes vrčal presne tak isto!
Nasledovalo niekoľko minút, počas ktorých sa Rex snažil svojho záhadného protivníka preľstiť. Skúsil sa pomaly prikradnúť z boku – ale ten druhý pes to urobil tiež! Potom sa rozhodol použiť svoju tajnú zbraň – nečakaný útok! Skočil dopredu a zároveň začal štekať ako o život. No ten druhý pes bol pripravený a zaútočil presne v tom istom momente. Rex sa v panike otočil a narazil rovno do pohovky.
Samozrejme, nebol by to Rex, keby sa vzdal. Takže prešiel na plán B – absolútne ignorovanie svojho protivníka. Sadol si, otočil hlavu a predstieral, že ho vôbec nezaujíma. Ale zakaždým, keď potajme nakukol do zrkadla, ten druhý pes sa pozeral tiež. Rex začínal chápať, že tu sa odohráva niečo veľké.
Po niekoľkých hodinách, keď už bol vyčerpaný z tohto psychologického súboja, sa rozhodol pre poslednú možnosť – skutočné priateľstvo. Opäť si sadol pred zrkadlo, tentoraz bez vrčania, zdvihol labu a čakal. A čuduj sa svete, ten druhý pes zdvihol labu tiež! Rex bol spokojný – našiel si nového najlepšieho kamaráta.
No keď o pár dní prišlo nové sťahovanie a zrkadlo zmizlo, Rex bol viditeľne zmätený. Chodil po byte, hľadal svojho zvláštneho kamaráta a smutne pozeral na miesto, kde predtým stálo zrkadlo. Možno si myslel, že jeho nový kamarát sa rozhodol presťahovať. A možno, len možno, si Rex dodnes myslí, že stretol psa z inej dimenzie. 🐶🪞