Mám doma ježka menom Hugo. Je to malý pichľavý terorista, ktorý má talent objaviť sa tam, kde ho najmenej čakáte. Väčšinou je pokojný a spokojne si hrabe v deke, ale jedného dňa sa rozhodol, že môj filmový večer nebude prebiehať podľa plánu.
Sadol som si na gauč, nachystal popcorn, pustil si obľúbený film a čakal na zaslúžený relax. Hugo sa dovtedy tváril, že pokojne spí vo svojej skrýši. No keď sa na obrazovke objavila prvá dramatická scéna, začal svoj majstrovský plán.
Najprv sa rozhodol vydať na prieskum. Vyliezol zo svojej búdky a začal sa pomaly presúvať cez obývačku. Keď som si uvedomil, že ho už nejakú chvíľu nevidím, rozhodol som sa ho skontrolovať. Rýchlo som vyskočil z gauča, ale pri tom som nešťastne buchol do stolíka, na ktorom stál pohár červeného vína. Víno sa s dramatickým efektom rozlialo po koberci a ja som len bezmocne sledoval, ako sa červená škvrna zväčšuje.
S povzdychom som sa posadil späť na gauč… a v tom momente som pocítil pod sebou niečo tvrdé. Diaľkové ovládanie! Ako som si naň sadol, ozvalo sa tiché křup a film sa pauzol, a ovládač sa rozbil.. Hugo sa medzitým spokojne presúval späť do svojej búdky, akoby sa nič nestalo.
To ho však neodradilo. O pár sekúnd už kráčal cez deku smerom k mojim nohám. Keď som sa ho pokúsil zastaviť, nahodil svoj typický „ježkovský“ obranný postoj – stočil sa do guľôčky a ostal na mieste ako miniatúrna pichľavá pasca. Takže som sa nemohol ani pohnúť, lebo každým pohybom som riskoval pár nepríjemných pichnutí.
Keď sa konečne rozhodol uvoľniť cestu, nečakane sa rozbehol… a Hugo si spokojne sadol do najväčšej červenej škvrny na koberci, akoby práve vyhral veľkolepú bitku.
Takže áno, filmový večer skončil skôr, ako začal. Ale od tej doby mám nové pravidlo: pred filmom vždy kontrolujem, kde sa nachádza Hugo. Lebo viem, že ak je príliš ticho, určite niečo chystá.