Môj kamarát mi raz povedal, že chová doma dvoch bielych potkanov. Najprv som sa čudoval – veď potkany sú predsa divoké, nie? Ale čím viac som ich spoznával, tým viac som si uvedomoval, že to sú geniálne malé tvory s IQ vyšším, než by som bol ochotný priznať. A tento príbeh je dokonalým dôkazom.
Moja kamarátka ich brala ako plnohodnotných členov domácnosti. Každý večer sedeli na gauči, mojkali sa s ňou a zbožňovali televízne večery. Ich najväčšou vášňou však boli chipsy. Mohli ste im ponúknuť akékoľvek dobroty, ale nič sa nevyrovnalo šuchotaniu sáčku s chrumkavými kúskami slanej radosti.
Jedného dňa sa stalo niečo, čo ma presvedčilo, že tieto malé potvorky sú špičkoví manipulátori. Kamarátka pozerala dlhý film, taký ten, kde si hovoríš „len ešte päť minút“ a nakoniec si hore do druhej rána. Potkany sa s ňou celý čas túživo túlili, spokojne driemali a tvárili sa ako najpokojnejšie stvorenia na svete.
Keď film skončil, vypla televízor, natiahla sa a s pocitom dokonalej spokojnosti zamierila do postele. A vtom ju to trklo – potkany! Celý čas ich mala pri sebe, ale teraz… kde sú?! Panika, prehľadávanie obývačky, volanie ich mien, ale nikde ani chvostík.
A vtedy jej napadla posledná možnosť. Siahla do skrinky, vybrala nový balík chipsov a jemne ním zašušťala. Stačilo presne jeden pohyb – a zrazu zpod pohovky vykukli dve malé hlavičky s pohľadom: „Volali ste nás?“
Samozrejme, museli dostať aspoň kúsoček za svoju rafinovanú stratégiu. Potkany vyhrali. A odvtedy si kamarátka už bola istá – oni ju majú v malíčku, nie naopak!
Poučenie? Ak máte doma potkany, buďte si istí, že oni presne vedia, ako vás prinútiť robiť presne to, čo chcú. A ich najväčšou zbraňou nie sú zuby… ale ich dokonalá schopnosť plánovania! 🐭😆